Viera sama doma vzdeláva svojich troch synov

Utorok, 2014, september 9 5:00

7 0

Viera sama doma vzdeláva svojich troch synov

Zdroj: Šarm/Galina Lišháková

Viera Krajčovičová (41) je stúpenkyňou domácej školy. Sama vzdeláva synov Ondreja (9), Juraja (8) a od septembra aj Marka (7).

Jedna mamička z Kanady nám rozprávala, že u nich školáci začínajú školský rok veľkou párty s názvom Späť do školy. A kanadských domácich školákov to inšpirovalo na vlastnú párty, ktorú nazvali Nie späť do školy!

Odkedy sme sa o tom dozvedeli, robievame ju aj my – začína rozprávanie Viera Krajčovičová, mama šiestich detí a predsedníčka občianskeho združenia Domáce vzdelávanie na Slovensku.

Myšlienka domáceho vzdelávania ju nadchla okolo začiatku nového tisícročia, keď zaregistrovala, že ako experiment ho odobrilo české ministerstvo školstva.

„Páčila sa aj manželovi, ale nemali sme dôvod učiť deti doma, lebo v dedine máme školu s malými triedami a rodinným prístupom. Najstaršiu dcéru Veroniku aj syna Martinka, dnes už gymnazistov, sme prihlásili do nej.

Ale potom prišiel Ondrejko, inak veľmi šikovný, ktorý však začal na konci prvého ročníka zaostávať za ostatnými v čítaní a písaní. Domov chodil s červeným morom chýb v zošite. Denne som sa s ním ešte tri hodiny učila, aj tak nedosahoval potrebné výsledky a rástol v ňom pocit menejcennosti. Keď sme zistili, že je to prejav začínajúcej dyslexie, jeho budúcnosť som videla veľmi čierne, niekoľko nocí som preplakala.

Hoci spočiatku si nedôverovala, po roku bola výsledkami tejto, vtedy už aj u nás legálne dostupnej alternatívy taká nadšená, že sa rozhodla doma vzdelávať aj mladšieho Jurinka. A od septembra k nim pribudne aj prvák Marek. Ich vyučovací deň sa začína podľa slnka - v zime o pol ôsmej, v lete skôr a často čítaním v posteli.

O dvanástej obedujú a popoludní Viera Krajčovičová učí už iba angličtinu, každého syna osobitne. Majú aj bežné školské zošity, ale učivo spracúvajú najmä vo forme veľkých papierových skladačiek, ktoré si sami vyrobili. Nazývajú ich portfóliá a pripomínajú mi knižky pre menšie deti, v ktorých môžete informácie a obrázky nachádzať a spájať rôznymi zábavnými formami. Napríklad malé vysúvať z väčších či rozkladať do strán.

Ondrej je najviac hrdý na svoje portfólium o tankoch z obdobia 2. svetovej vojny. Ako v ňom listuje, opisuje mi, ktorý tank vyrobili Nemci, ktorý Sovieti, ktorý Američania, a na vlastnoručne nakreslených obrázkoch ukazuje, čím sa vzájomne odlišujú.

„Ondrej kedysi veľmi rád kreslil, ale postupne túto záľubu vytlačili iné, napríklad čítanie. Dyslektici knihy väčšinou nenávidia, lebo s ich poruchou im prinášajú veľké trápenie. Ondrejko dnes však číta tak veľa, že minulý rok, keď prepadol románovej sérii Narnia, som mu musela čítanie obmedzovať. Bol by schopný stráviť nad knihou celý deň,“ približuje mama. Čudujete sa, ako uňho dosiahla radosť z kníh? Nenásilne. Tým, že spolu čítali to, čo ho bavilo, a pasáže ho nenútila opakovať.

Základom pedagogického prístupu Viery Krajčovičovej je hra. „Keď som videla, že Ondrejka zaujímajú tanky, sprostredkovala som mu o nich informácie z rôznych odborov, nielen z histórie. Môžete upozorniť na to, aké veľké má tank pancierovanie a pritom rovno dieťa naučiť premieňať jednotky z milimetrov na centimetre. Môžete skúmať jeho dostrel a rýchlosť a pritom k téme nabaliť aj informácie z fyziky,“ približuje a súčasne priznáva, že deti neznámkuje.

„Keď urobia niečo veľmi dobré, vystískam ich a dám im pusinku. A keď zlé, musia úlohu prerobiť. Som veľmi prísna, viem sa veľmi hnevať a keď treba, aj capnúť po zadku.“ Viera Krajčovičová je promovanou pedagogičkou matematiky a fyziky pre druhý a tretí stupeň. Naše zákony však prikazujú, že rodič, ktorý vzdeláva dieťa doma, musí byť buď učiteľom prvého stupňa alebo takého učiteľa pre svoje deti zabezpečiť, aspoň ako gestora.

Ten ich chodí preskúšať, prípadne rodičom poradí, čo a ako zlepšiť. Krajčovičovci učiteľku gestorku majú. No a v súlade so zákonon ich deti chodia pred koncom prvého aj druhého školského polroka na preskúšanie ešte do bežnej školy. Na vysvedčeniach, ktoré odtiaľ doniesli, mali doposiaľ jednotky, maximálne dvojky. No ich mama tvrdí, že pokojne by im z niektorých predmetov dala aj trojky.

Domáce vzdelávanie na druhom stupni u nás zatiaľ nie je povolené. Mnohí pedagógovia a rodičia sa obávajú, že dieťa vzdelávané týmto spôsobom môže mať na vyšších stupňoch klasickej školy problém zapadnúť do kolektívu. V rodine Viery Krajčovičovej to zatiaľ nemôžu hodnotiť, ale snažia sa prípadným problémom v tomto smere predísť.

Tým, že každému dieťaťu umožnia chodiť do štyroch- piatich krúžkov. „Prostredníctvom dvoch starších detí, odchovaných škôlkou, málotriedkou, katolíckou školou aj gymnáziami, vidím aj nevýhody socializácie v klasickej škole. Je v nej veľa porovnávania aj šikanovania. Najstaršia dcéra mi hovorí, že v škole sa bojí vytiahnuť svoj starý mobil, lebo všetci ostatní už majú modernejší.

Zdroj: pluska.sk

Pre kategóriu stránku

Loading...