Tajomné tatranské vidmo: Nezvyčajný úkaz turistov neraz poriadne vystraší

Pondelok, 2014, september 15 10:00

3 0

Tajomné tatranské vidmo: Nezvyčajný úkaz turistov neraz poriadne vystraší

Optické javy v atmosfére, či už ohybové, elektrické, alebo akustické, sú odpradávna úrodnou pôdou na vznik a šírenie záhadných príbehov, povier a mýtov. Kým polárnu žiaru, dúhu či blesky berieme ako samozrejmosť, ohybový jav slangovo nazvaný vidmo dokáže vysokohorským turistom neraz poriadne dvihnúť adrenalín. A menej skúsených aj vystraší.

„Vidmo, čiže ohybový svetelný jav, sa prejavuje najčastejšie ako tieň osôb premietnutý na hmlovú stenu mraku. V zriedkavejších prípadoch môže ísť aj o premietnutie tieňa zvierat žijúcich vo vysokohorských polohách, vo Vysokých Tatrách možno vidieť najskôr vidmo kamzíka,“ vysvetľuje Ing. Ľubomír Klocok, ktorý prežil ako vedecký pracovník celý svoj život v observatóriu Slovenskej akadémie vied na Lomnickom štíte.

Nezvyčajný úkaz, ktorý dokáže neskúsených turistov poriadne naľakať, prvýkrát zaznačil Nemec Johan Silberschlagen už v roku 1780, keď alpské lúky a kopce patrili skôr pastierom dobytka ako turistom. Prvé vidmo, ktoré verne opísal, zaznamenali v pohorí Harz v Sasku. Fantáziu podnecujúci meteorologický úkaz zaskočil horolezcov pri výstupe na vrch Brocken. Na hmlovú stenu premietnutá postava jedného z horolezcov vstúpila do histórie vysokohorských záhad ako Brockenské strašidlo. Na štíte Brocken sú ideálne podmienky na vznik vidma. Brockenské strašidlo sa pri tamojšom observatóriu zjavuje na potešenie turistov aj niekoľkokrát do roka. Štít a jeho okolie sú až tristo dní do roka zahalené do hustej hmly, ktorá je nevyhnutná na premietanie tieňa postavy. Tá môže na stene z hmly dosiahnuť výšku až päťdesiat metrov.

Inžinier Klocok mal šťastie na tatranské vidmo niekoľkokrát. „Na Lomnickom štíte, kde som pracoval, sa dá dosť presne predpovedať, kedy sa vidmo ukáže, hoci tento optický jav nepatrí medzi často sa vyskytujúce prírodné úkazy. Okrem vidma do kategórie ohybových javov patria aj často pozorované koróny okolo Mesiaca, Slnka či jasných hviezd. Koróna, ktorú ľudia často nazývajú aj aureolou, vzniká vtedy, keď svetelné lúče prechádzajú vrstvou riedkych oblakov alebo hmly s obsahom kvapiek vody. Ohybom slnečných lúčov na vodných kvapkách vzniká aj irizácia oblakov, ktorá sa prejavuje na okrajoch tenkých mračien ako výrazné perleťové zafarbenie,“ vysvetľuje Ľubomír Klocok príčiny vzniku niektorých meteorologických úkazov.

Aby tatranské vidmo mohlo počas vysokohorskej túry vystrašiť či potešiť turistov, musia byť na vznik vzácneho úkazu splnené viaceré podmienky. Pozorovateľ ho môže zazrieť iba vtedy, ak sa nachádza na vyvýšenom mieste, pred sebou má hustú hmlu alebo mraky a za chrbtom Slnko. „Preto na vidmo môžu mať šťastie iba ľudia pohybujúci sa medzi Slnkom a mrakmi. Teda vysokohorskí turisti, horolezci, ale aj piloti balónov či lietadiel,“ spresňuje tatranský astronóm šance na pozorovania vidma.

Medzi horolezcami sa zaužívala v súvislosti s pozorovaním vidma zaujímavá povera. Vraj kto ho vidí raz, dostáva od hôr varovanie pred hrozbou smrti, pozorovanie druhého vidma znamená tiež varovanie pred smrťou. Až tretie pozorovanie vidma znamená, že hory človeka milujú a nič mu v nich nehrozí...

Zdroj: zivot.azet.sk

Pre kategóriu stránku

Loading...