Pri ochorení obličiek sa vzdajte soli a regulujte tekutiny

Streda, 2014, september 10 4:00

12 0

Pri ochorení obličiek sa vzdajte soli a regulujte tekutiny

Ľudmila chodila na základnú školu, keď dostala chrípku s vysokými teplotami. „Mala som moč tmavý ako čierne pivo a lekári v ňom našli bielkoviny a krv. Urobili mi vyšetrenia a sledovali ma v nefrologickej poradni.“ Biopsia v osemnástich rokoch potvrdila, že Ľudmila má chronickú glomerulonefritídu. „Chronický zápalový proces postihuje obe obličky a vedie k ich zlyhaniu,“ vysvetľuje prof. MUDr. Svetlana Spustová, DrSc., závažnosť diagnózy. Aj Ľudmile v nefrologickej ambulancii povedali, že po určitom čase jej dôležité orgány prestanú pracovať. Kým sa tak stalo, porodila dve dcéry. „Všetky hrozby boli ďaleko. V mojom okolí nikto podobné problémy nemal. A mňa vôbec nič nebolelo.“ Hoci bez dialýzy by ešte niekoľko mesiacov vydržala, v tridsiatich deviatich rokoch dala na primára a využila práve uvoľnené miesto na dialýze. Aby nebolo obsadené, keď to bude potrebovať. V tom čase to bolo totiž s dialyzačnými centrami biedne. A ak ste mali viac ako päťdesiatpäť rokov, mali ste smolu... „Dnes je situácia iná. Len v Bratislave sú štyri dialyzačné centrá a horná veková hranica neexistuje. Tretina dialyzovaných má nad sedemdesiat rokov,“ hovorí doc. MUDr. Martin Demeš, PhD., hlavný odborník MZ SR pre nefrológiu.

Obličku tvorí hnedočer vená kôra a svetlejšia dreň. Denne vytvoria až 170 litrov primárneho moču, ktorý sa ešte upravuje a spätne vstrebáva.

Obličky „odmerajú“ množstvo chemických látok – sodík, fosfor, draslík – a potrebné množstvo vrátia do tela. Opätovným vstrebaním vody z primárneho moču vzniká asi jeden až jeden a pol litra moču, ktor ý organizmus vylúči.

Zlyhávanie obličiek, odchod na invalidný dôchodok a dialýza znamenali pre Ľudmilu „konečnú“. Ani nie v štyridsiatke. Pri prvej filtrácii krvi si riadne poplakala. Na otázku pána ležiaceho oproti, prečo plače, odpovedala, že sa bojí, že čoskoro zomrie. „Nebojte sa, vy ešte dosť peňazí pomíňate, povedal mi, a bola to pravda. Odvtedy prešlo dvadsaťtri rokov...“ Po roku a pol dialýzy sa dočkala darcovskej obličky. „Práve sme sa vrátili s dcérou z mesta a nervózny manžel ma už nakladal do auta. Protestovala som, že nemám umyté vlasy, že o desať dní sú Vianoce... Na transplantáciu sa však nemôžete pripraviť,“ spomína Ľudmila, ktorej lekár povedal, že úspech zákroku nemôže zaručiť. „Ak však bude oblička fungovať len dva roky, aj to je pre organizmus dobre. Šancu treba využiť.“ Po týchto slovách z Ľudmily opadla tréma a tvrdo zaspala nad knihou. Nepamätala si, ako sa dostala do sály, a keď sa prebrala a nič ju nebolelo, domnievala sa, že ju ani neoperovali. Až keď si nahmatala hadičky, pochopila, že už je po tom. Kreatín klesal každý deň a Ľudmila od prvej chvíle opäť močila. Prvé mesiace po zákroku ju trochu potrápili imunosupresíva. Pribrala, na tvári sa jej urobili vyrážky. To všetko sa po roku upokojilo. „Žila som naplno, aj za mladého Čecha, ktorého obličku mi dali.“ Cestovala za dcérami do USA a do Luxemburska, cvičila, dokonca vyhrávala súťaže v stolnom tenise.

Po osemnástich rokoch si transplantovaná oblička povedala dosť. Ľudmila je tretí rok späť na dialýze. Trikrát do týždňa sa peši vyberie do nemocnice, kde s hadičkou v ruke strávi štyri hodiny. Medzi dialýzami si šesťdesiatjedenročná stará mama musí dávať pozor. Denne by malo jej telo prijať len pol litra vody. Toľko, koľko dokáže vylúčiť stolicou, kožou a pľúcami. Keďže vôbec nemočí, nadbytočná voda sa ukladá v organizme. „Telo je opuchnuté, ťažšie sa mi dýcha. Za dva dni priberiem aj dve kilá, ktoré si nechám dialýzou ,stiahnuť‘. Aj niečo navyše. V nemocnici si totiž doprajem zakázané ovocie plné vody,“ prezrádza malý trik. Cestovania za dcérami a vnučkou sa nevzdáva. „Je to komplikované, ale dá sa to. Skôr než si kúpime s manželom letenky, musíme kontaktovať dialyzačné centrá. V rámci Európskej únie za dialýzu neplatím, náklady na ošetrenie v USA poisťovňa prepláca v minimálnej miere. Teraz ma napríklad výlet za dcérou vyjde približne štyritisíc eur.“ Preto by Ľudmila rada ešte raz podstúpila transplantáciu. Je trpezlivá, aj keď z päťstoôsmich čakateľov sa ročne na Slovensku transplantuje oblička len stodvadsiatim. Našťastie, bez diskriminácie. „Vysoký vek nie je kontraindikáciou na zákrok. Jednou z výhod je, že starší ľudia potrebujú menej imunosupresív, lebo ich organizmus nebojuje proti darovanému orgánu tak búrlivo ako mladý,“ dodáva doc. Demeš.

Bielkoviny – Ochorenie môžu zhoršiť, lebo uvoľňujú v tele kyselinu močovú. Vylúčte živočíšne bielkoviny, uprednostnite rastlinné.

Soľ – Choré obličky nedokážu regulovať hladinu soli v organizme. Zradné sú údeniny, ktoré obsahujú veľa skrytej soli.

Draslík – Pri pokročilom poškodení obličiek musíte regulovať príjem draslíka. Vyhnite sa konzumácii pomarančov, zemiakov, banánov, melónov, nektáriniek, kivi, pomarančov, sušeného ovocia aj orechov. Pacientom s ochorením obličiek sa odporúčajú jablká, broskyne, ananás, hrozno.

Tekutiny – V závislosti od rozsahu poškodenia musíte ich príjem a množstvo regulovať. Pozor najmä na ovocie a zeleninu plnú vody.

Šťaveľan – Niektoré potraviny, ako je špenát, rebarbora, jahody, orechy, fazuľa, repa, tmavozelená listová zelenina, tofu, čaj, čokoláda a pšeničné otruby obsahujú veľa solí kyseliny šťaveľovej. Táto chemická látka sa ukladá v obličkách do malých kamienkov.

Fosfor – V dôsledku ochorenia obličiek sa hromadí v tele, čo môže viesť k bolesti kĺbov. Zabudnite na mlieko, jogurt, pečeň, orechy, fazuľu a čokoládu.

Ak sú obličky zdravé, poškodeniu predídete: Tekutinami – Príjem by nemal klesnúť pod 1,5 litra denne. Preplachovanie obličiek vyplavuje škodliviny a neprestajná obmena moču zabraňuje choroboplodným zárodkom urobiť si z vášho močového ústrojenstva živný stánok baktérií. Teplom – Odhalené kríže a chlad obličkám neprospievajú. Pohybom – Športovaním predídete cukrovke, ktorá obličky poškodzuje.

Zdroj: pluska.sk

Pre kategóriu stránku

Loading...