Pri modelingu jej išlo o život

Štvrtok, 2014, september 11 10:00

3 0

Pri modelingu jej išlo o život

Bol to mamin nápad a prihlášku podala sestra. Ale neľutujem to, finále Miss Universe bola príjemná odmena za dva roky driny. S babami sme boli super partia, žiadna závisť, užívali sme si to.

Dva roky som sa zbavovala kíl, ktoré sa na mňa nalepili, keď som skončila so športovým aerobikom. Prijímala som rovnaké množstvo energie, ale nevydala som nič. Mala som pomerne búrlivú pubertu, podchvíľou som sa vracala domov s novým pírsingom, nosila som natupírované čierne vlasy a oči orámované čiernymi linkami. Sestra mi radila, aby som si začala trochu strážiť postavu. Našťastie, pribrala som „len“ nejakých desať kíl. Skúsila som zumbu, onedlho som ju aj predcvičovala a vyskákala som pätnásť kilogramov. Odvtedy sa držím a cítim sa skvele.

Bez dobrej kondície by ste asi neprežili cesty za modelingovou prácou, ktoré sa u vás končia v nemocnici.

Cestovanie ma baví väčšmi než fotenie. Po Miss som si našla agentúru, ktorá ma poslala najprv do Španielska. Fotili sme kalendár a za ten týždeň sa mi nestihlo stať nič. Odtiaľ som však letela do Turecka a dostala džob na Cypre. Fotili sme vonku, začalo pršať a handry nesmeli zmoknúť. Ponáhľali sme sa dovnútra, zakopla som, spadla a praskol mi lakeť. Strašne to bolelo, v nemocnici mi dali injekciu, po hodinách čakania mi spravili röntgen a na dva týždne mi ruku zafixovali. Pred odletom som už ďalší džob nestihla.

Povedala som si, že je úplne normálne kupovať si jedlo na ulici, veď to tam predsa robia všetci. Navyše, tak veľmi mi chutilo! Chodila som len k jednej starej panej na kysloštipľavosladký papájový šalát s krevetami a rezancami. V jeden deň sa mi začala točiť hlava a odpadla som. Myslela som si, že mám maláriu, domáci mi dali hŕbu liekov a uložili ma do postele. Tvrdili, že mám obyčajnú otravu jedlom, ale ja som sa každým dňom cítila horšie. Po týždni, keď sa mi zdravotný stav zlepšil, vracala som sa domov.

V Miláne som mala stráviť mesiac a pol, po týždni som bola späť aj s cystou pod pazuchou a so silnými antibiotikami. Začalo sa to nevinne, ako zapálená potná žliazka. Príšerne to bolelo. V nemocnici nikto nehovoril po anglicky, a tak ma posielali tam, odtiaľ zase inam, kde už v piatok nikto nepracoval… Nakoniec som sa dostala na pohotovosť až po víkende a vydesení lekári ma okamžite poslali domov s hrozbou, že ak nezaberú lieky, cystu mi budú musieť vybrať.

Zdroj: pluska.sk

Pre kategóriu stránku

Loading...