Naše zákony majú pre autistov vyhladzovací efekt

Sobota, 2014, september 13 4:00

3 0

Naše zákony majú pre autistov vyhladzovací efekt

Na Slovensku sú deti s autizmom a ich rodičia diskriminovanou skupinou, myslí si Mária Helexová (39), mama jedenásťročného Martinka, autistu s viacnásobným postihnutím. Okrem toho, že sa spolu so svojím manželom Vladimírom (38) denno–denne boria s prekážkami pri výchove ich syna, pani Mária od narodenia syna nepracuje. Martinko si vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť, a tak je vždy s ním. Berie opatrovateľský príspevok, ktorý je 270 eur. Spolu s ďalšími kompenzáciami a príspevkami konečnú sumu na mesiac tvorí niečo cez 300 eur. Živiteľom rodiny je otec Vladimír. Nebyť jeho zárobku, len ťažko vyžijú. ,,Takýchto rodín je na Slovensku viac. Žiaľ, mnohé sú o jednom živiteľovi, ale ani u tých kompletných to nie je o nič ľahšie,“ vysvetľuje Mária.

Aj preto sa rozhodla popri starostlivosti o Maťa dobrovoľne pracovať v Spoločnosti na pomoc osobám s autizmom. Ide o rodičovské občianske združenie, ktoré zastupuje záujmy detí a dospelých postihnutých autistickým syndrómom. Spoločnosť má 22 pobočiek po celom Slovensku. Tá v Banskej Bystrici vznikla v roku 2001 a vyše roka ju ako predsedníčka vedie práve pani Mária. Cez rôzne aktivity sa snaží krok po kroku šíriť medzi ľuďmi povedomie o autizme, aby sa v spoločnosti začalo ich postavenie a prístup k nim meniť. Popri tom sa stretáva s rôznymi osudmi. ,,Nedávno mi písala jedna mamička, ktorá je so svojím synom, autistom, sama a je v bezradnej situácii. Nemôže si ďalej dovoliť platiť 1–izbový byt v Bratislave. Robí za 370 eur, ktoré môže zarobiť k opatrovateľskému príspevku. Na ruku dostane maximálne 320 eur. Teraz nevie, čo si počne. S cudzími ľuďmi v spoločnom byte bývať nechce (asi žiaden autista by nechcel). Do skončenia základnej školy majú ešte 2 roky. Kvôli šikane museli zmeniť školu, ,,vďaka" čomu bude na ceste do práce potrebovať mesačný lístok, čo je ďalší výdavok navyše,“ uvádza jeden z príkladov postavenia rodín s autistom. Podľa nej deti s autizmom priniesli do našej spoločnosti nový problém, ktorý chce málokto z kompetentných riešiť. ,,Doteraz platné zákony majú pre nás, rodičov s autistickými deťmi vyhladzovací efekt. Či už je to Zákon o pobyte rodiča s dieťaťom v nemocnici, ako aj zákon o dokazovaní príjmu a krátení príspevku za opatrovanie. Rodič, ktorý si chce privyrobiť a je sám, nemá kam dať svoje dieťa, berie ho do práce, aby ho mal pod kontrolou a štát zato, aby si matka privyrobila na to, aby mala kde hlavu skloniť so svojim dieťaťom jej zoberie aj to málo, čo si privyrobí,“ hovorí o skúsenostiach pani Mária.

Aj preto sa rozhodla popri starostlivosti o Maťa dobrovoľne pracovať v Spoločnosti na pomoc osobám s autizmom. Ide o rodičovské občianske združenie, ktoré zastupuje záujmy detí a dospelých postihnutých autistickým syndrómom. Spoločnosť má 22 pobočiek po celom Slovensku. Tá v Banskej Bystrici vznikla v roku 2001 a vyše roka ju ako predsedníčka vedie práve pani Mária. Cez rôzne aktivity sa snaží krok po kroku šíriť medzi ľuďmi povedomie o autizme, aby sa v spoločnosti začalo ich postavenie a prístup k nim meniť. Popri tom sa stretáva s rôznymi osudmi. ,,Nedávno mi písala jedna mamička, ktorá je so svojím synom, autistom, sama a je v bezradnej situácii. Nemôže si ďalej dovoliť platiť 1–izbový byt v Bratislave. Robí za 370 eur, ktoré môže zarobiť k opatrovateľskému príspevku. Na ruku dostane maximálne 320 eur. Teraz nevie, čo si počne. S cudzími ľuďmi v spoločnom byte bývať nechce (asi žiaden autista by nechcel). Do skončenia základnej školy majú ešte 2 roky. Kvôli šikane museli zmeniť školu, ,,vďaka" čomu bude na ceste do práce potrebovať mesačný lístok, čo je ďalší výdavok navyše,“ uvádza jeden z príkladov postavenia rodín s autistom.

Niekedy ju zarazí , koľko ľudí s podobným osudom za tých 11 rokov, čo má syna s autizmom, stretla. "Napriek tomu u nás chýbajú štatistiky o oficiálnom počte autistov. Sú totiž zaradení do kategórie zdravotne postihnutých. Aj v rámci zákonov. A to chceme zmeniť,“ vysvetľuje pani Mária s tým, že sú pripravení rokovať, aby mohli žiť a nie živoriť. Žiadajú vytvorenie systému ochrany týchto rodín, právnej, sociálnej a zdravotnej pomoci. Rodiny s autistickými deťmi nutne potrebujú poradenskú pomoc. ,,Rodičia sa po čase začnú podhodnocovať, začnú si namýšľať, že nič nedokážu, že spoločnosť je niekde inde a oni už nič nedokážu. Je treba toho rodiča postaviť na inú úroveň. Povedať mu, že má hodnotu už len tým, že sa stará o to dieťa,“ apeluje pani Mária. Hnevá ju, že autisti u nás sú braní ako ľudia s postihom, zatiaľ čo trend v Európe je vydolovať z autistov to najlepšie. ,,V škandinávskych štátoch sú spoločnosti, ktoré zamestnávajú autistov, využívajú ich danosti, naša spoločnosť sa to ešte nenaučila. Rovnako ako s postihnutými ľuďmi. Sú doma na opatrovateľskom a tam skončil ich život a pritom by v chránených dielňach cielene vedeli vytvárať pekné veci a nešli by po skončení minimálneho základného vzdelania do regresu, kde sú zavretí buď doma alebo v domovoch sociálnych služieb,“ poukazuje na ich postavenie. ,,Nikdy tú zmenu neprinesú tí, čo sú na úradníckych postoch, len tí, čo s týmito deťmi žijú. Sú medzi nami učitelia, lekári, inžinieri, právnici, obrovský potenciál ľudí, ktorí si musia uvedomiť, že pokiaľ si niečo sami nevydobijeme, spoločnosť nám sama od seba žiadny priestor nevytvorí. Potrebujeme byť v kolektíve, vytvoriť komunitu, pracovať a nie čakať na niekoho, kto nás zachráni. Tak sa ničoho nedočkáme. Zmena je v našich rukách,“ myslí si pani Mária.

Zdroj: pluska.sk

Pre kategóriu stránku

Loading...