Kríza - dôvod na poriadny žúr

Streda, 2014, september 10 16:36

5 0

Kríza - dôvod na poriadny žúr

Nie sú uplakaní idealisti ani utopisti. Režiséri Gustave Kevern a Benoit Delépine reagujú na vážne sociálne témy filmovými jazdami. Jednou z nich je komédia Veľký večer.

Hovorí sa, že Francúzsko je krajina manifestácií, že Francúzi štrajkujú za každú hlúposť. Režiséri Gustave Kevern a Benoit Delépine by proti takej predstave zaprotestovali. Vravia, že bohužiaľ – Francúzi viac neštrajkujú, kolektívne neprotestujú, že do ulíc by ich už dostalo hádam len to, keby im spoplatnili vzduch.

Kto chce revoltovať, musí si vraj revolúciu vymyslieť a odpracovať sám.

Delépine a Kevern sú vo svetovej kinematografii výnimočným zjavom. Vyzerajú ako recesisti, s ktorými sa nedá vážne rozprávať, ale zakaždým rozprávajú o vážnych spoločenských či ekonomických témach. Už nakrútili film o tom, ako si robotníčky vo výpovednej lehote zaplatili nájomného vraha, aby sa pomstili šéfovi, ktorý sa v globalizovanom svete vlastne ani nedá vystopovať.

Alebo Gérard Depardieu od nich dostal úlohu muža, ktorý sa pred dôchodkom začal nekontrolovateľne zbavovať zmlúv so všetkými poisťovňami a inštitúciami, len aby sa aspoň na chvíľu cítil slobodný.

Keďže sa im zdá, že naša spoločnosť smeruje ku katastrofe, radi na to upozorňujú, ale nesprávajú sa ako uplakaní utopisti a idealisti. Sú síce nahnevaní a búria sa, ale užívajú si to ako poriadny žúr. Presne taký je aj ich najnovší film Veľký večer, ktorý sa u nás premiérovo odpremieta na piešťanskom festivale Cinematik.

„Deti sa ti neozvali?“ pýta sa v tomto filme žena manžela. A myslí tým svojich dvoch synov – päťdesiatročných mužov. To slovo deti používa správne, aj jeden, aj druhý sú zraniteľné, v tomto svete neupratané bytosti. Jeden sa so psom denne potuluje okolo Carrefouru, lebo je dlhodobo nezamestnaný, druhý nezamestnaným čoskoro bude a práve sa aj rozvádza. Keď sa k tomu pripočítajú ešte nejaké drobné, nešťastné udalosti, úplne normálne – a prirodzene – im z toho šibne.

Možno, že je ich správanie deštrukčné, zároveň však to ich zúfalstvo vyvoláva zaujímavú energiu, najmä filmovú. Scény z filmu Veľký večer sú precízne napísané, zaranžované a nahraté, a pritom aj neobvykle výbušné. Človek by povedal: čistý punk.

„Jeden herec behá holý, druhý odmietol kaskadéra pri scéne, v ktorej sa podpálil. K tomu ich bláznivý pes – no rozhodne nemôžeme povedať, že náš film je buržujský,“ vraveli Kevern a Delépine vlani, keď mali premié〜ru na festivale v Cannes.

Zvyčajne nakrúcajú za málo peňazí, čo neznamená, že musia robiť tvorivé kompromisy. Naopak, ich filmy vraj vyzerajú tak, ako si to želali. Dokážu nalákať aj takých hercov, ako je Depardieu, Adjani a teraz plánujú film s oscarovým Jeanom Dujardinom.

Zároveň pravidelne nakrúcajú s bezdomovcom, ktorý stáva pred Kevernovým domom, a vo filme Veľký večer dali úlohu mužovi, ktorý ich zaujal tým, že prenos z Roland Garros počúval z malého tranzistora, hoci sedel hneď pri hlavnom dvorci.

Sú asi príliš výstrední na to, aby sa na nich do našich kín hrnuli davy, ale festival Cinematik ich retrospektívu zaradil do sekcie s výstižným názvom: Rešpekt.

Gérard Depardieu odhodí všetky papiere, čo ho viažu so sociálnou poisťovňou a vydá sa na roadtrip.

Pracovníčky zatvorenej fabriky sa rozhodnú pomstiť bývalému zamestnávateľovi a vyhľadajú nájomného vraha.

Toto je absurdná hra o neúspešnom únose psa tučnej milionárky plná nekorektného humoru. Hlavné úlohy nešikovných narkomanov hrajú obaja režiséri.

Dvoch nahnevaných susedov spojí, že sa naraz stanú invalidmi. A idú spolu vynadať fínskemu výrobcovi invalidných vozíkov. Aj tu obaja hrajú.

Zdroj: s.sme.sk

Pre kategóriu stránku

Loading...