Halušky máme v génoch, piť pivo sme sa naučili

Štvrtok, 2014, september 11 4:00

3 0

Halušky máme v génoch, piť pivo sme sa naučili

Obilniny, zemiaky, strukoviny, koreňová zelenina, kapusta, cibuľa a cesnak. Tak chutil jedálny lístok Slovákov začiatkom dvadsiateho storočia. K tomu mliečne výrobky a občas mäso. Jedlo sa to, čo sa dopestovalo a dochovalo v bezprostrednom okolí. A hlavne striedmo.

Rozdiely v kvalite a množstve boli badateľné medzi podhorskými regiónmi a nížinami, ako aj medzi vidiekom a mestami. Bohatšia meštianska kuchyňa sa inšpirovala Budapešťou a Viedňou. Miesto si v nej postupne nachádzali také luxusné potraviny ako kakao, káva, čokoláda či južné ovocie. Vidiek mal iný režim. Ráno pred odchodom na pole gazda dostal výdatné teplé raňajky – hustú polievku s chlebom alebo halušky. A keď sa podvečer vrátil, čakala ho teplá večera. Studený obed sa zvyčajne jedol vonku – chlieb so slaninou zapíjali mliekom.

K našim kuchárskym tromfom nepatria len bryndzové či kapustové halušky. Cudzie jazyky vieme zaujať aj zemiakovými plackami, lokšami, sladkými alebo slanými pirohmi. K dobrej kačacine a husacine sa núka kvalitné slovenské víno, ako dezert tradičný makovník alebo orechovník. Silnejšie žalúdky ocenia zabíjačkové špeciality. A nezabúdajme ani na rôzne hubárske špeciality z našich lesov!

Prvá aj druhá svetová vojna priniesli so sebou výrazné zmeny. Farmári museli odovzdávať potraviny armáde, obchody boli zle zásobované. „Počas prvej svetovej vojny boli ľudia často nútení siahnuť aj po náhradných potravinách, napríklad olej sa tlačil z bukvíc a do chlebového cesta sa pridávala zemiaková múka. Za Slovenského štátu nebolo ľuďom tak zle ako v okolitých krajinách, ktoré okupovala nemecká armáda. Ale kvalita stravy aj tak výrazne klesla,“ hodnotí obdobie prvej republiky etnologička. Hneď po vojne to viedlo k zavedeniu lístkového systému – aj na potraviny. V nasledujúcich rokoch sme už cestu k zdravšiemu stravovaniu nenašli. A ani veľmi nehľadali. Socializmus obchody nenaplnil, priniesol však ideu spoločného stravovania – v závodných a školských jedálňach.

„Cieľom tejto politiky bolo odbremeniť ženy od prác v kuchyni, aby mohli ísť robiť. Realita však bola smutná, pretože v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch v obchodoch stále chýbali potraviny. Ženy tak po robote stáli v nekonečných radoch na mäso, ovocie, zeleninu, zemiaky... Naplánovať si napríklad jedálny lístok na večere bolo nemožné. Pripravilo sa to, čo sa zohnalo. To platilo aj o nedeľných a sviatočných obedoch,“ spomína profesorka Stoličná. Do poľnohospodárstva sme zaviedli chémiu a stroje. Objavili sme nové technológie prípravy a konzervovania potravín. S postupným zlepšovaním zásobovania sme si na tanier nakladali čoraz viac tučného mäsa, údenín, tukov, cukrov a bieleho pečiva. Zdravotné následky nesieme dodnes.

Za posledných dvadsať rokov Slováci upustili od mäsa, mlieka, zemiakov, vajec aj od chleba. Pijeme dokonca menej piva a tvrdého alkoholu. Na návrat ku koreňom to však rozhodne nevyzerá. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky si totiž omnoho častejšie doprajeme cestoviny, trvanlivé pečivo, sladené nápoje a sladkosti z čokolády. Pozitívne je aspoň to, že si častejšie než pred dvomi desaťročiami naložíme na tanier ryby a syry.

Najvýznamnejším historickým zásahom do stravovania Európanov, a teda aj Slovákov, bolo objavenie amerického kontinentu. Odtiaľ k nám prišli dovtedy neznáme potraviny ako zemiaky, paradajky, paprika, fazuľa, kukurica, tekvica aj tabak. Niektoré z nich sa neskôr stali základom nášho jedálneho lístka. Stopu v našej kuchyni zanechali aj Maďari, Nemci, Židia, Chorváti, Rusíni či Ukrajinci – národy, ktoré na našom území žili a žijú už storočia. Od všetkých sme niečo prevzali a dochutili to. Najväčší vplyv však mali na nás českí susedia. Za sedemdesiat rokov spoločného štátu sme si osvojili ich kysnuté a ovocné knedle, husté omáčky, pečené bravčové mäso a hydinu a predovšetkým pitie piva.

Zdroj: pluska.sk

Pre kategóriu stránku

Loading...