Gott v sukni: Eva Pilarová trpela pre emigráciu manžela, často nemala peniaze

Pondelok, 2014, september 15 4:00

8 0

Gott v sukni: Eva Pilarová trpela pre emigráciu manžela, často nemala peniaze

Eva Pilarová nerada oslavuje, viac ju bavia koncerty. Vyše päťdesiat rokov je na scéne a stále má okruh svojich fanúšikov. A vôbec nie malý. V hľadisku si jej piesne spred niekoľkých desaťročí spievajú aj tínedžeri. Koncom júla oslávila 75. narodeniny, ale nerobila okolo toho veľké haló. To skôr na budúci rok plánuje veľkú koncertnú šnúru, aby si pripomenula 55 rokov v šoubiznise.

Počas svojej kariéry naspievala plno nesmrteľných hitov, trikrát vyhrala anketu Zlatý slávik a má veľa iných ocenení. Nevidí dôvod, pre ktorý by mala prestať spievať. „Kým to baví divákov a mňa a nemusia ma na javisko nosiť, budem spievať.“ Jej popularita sa dá porovnať s Gottovou. Dnes už málokto vie, že na slávny angažmán do Las Vegas mala ísť s ním. Lenže ju komunisti nepustili. A to už mala kúpenú nádhernú látku na kostým. S flitrami, čo bolo vtedy niečo nevídané.

Dodnes si veľmi živo pamätá, čo cítila, keď prvý raz počula swing. Bola to láska na prvé počutie a vedela, že ten plameň v srdci bude horieť celý život. Neexistovala škola, kde by takýto spev mohla študovať, tak sa prihlásila na Janáčkovu akadémiu múzických umení v Brne na operný spev. Veľmi skoro zistila, že toto nie je ono. Odišla zo školy rovno do pražského divadla Semafor. To už nebola slečna Bojanovská, ale pani Pilarová. Ešte v Brne sa stihla vydať za kontrabasistu Milana Pilara.

Na konkurz do Semaforu ju dostal tak trochu podvodom. Rovno ju strčil pred konkurznú komisiu, ktorú netvoril nik iný, ako slávna dvojica Šlitr a Suchý. Okamžite ju vzali a dostala prvé príležitosti na javisku. Otehotnela, porodila syna, a keď mal malý tri mesiace, manžel sa „zabudol“ vrátiť z turné v kapitalistickej cudzine. Pre mladú speváčku nastali ťažké časy. Nielenže nesmela vycestovať za hranice, pustili ju len do socialistických krajín, ale často mala obrovské finančné problémy. „Musela som si zrátať, či môžem ísť električkou, či mi tie peniaze nebudú chýbať,“ spomínala neskôr.

Veľmi rýchlo sa o nej začalo hovoriť ako o mimoriadne talentovanej speváčke. V roku 1964 si zahrala prvý raz vo filme Kdyby tisíc klarinetů. Naspievala úžasné dueto s Karlom Gottom Je nebezpečné dotýkat se hvězd a neskôr mnoho iných, najmä s Waldemarom Matuškom. „S Waldom sme spolu dobre ladili,“ hovorí a dodáva, že začiatky ich spolupráce boli veselé. Prvýkrát sa videli na spomínanom konkurze do Semaforu. Keď ju Matuška počul spievať, zhnusene odišiel zo sály. Potom sa rok len zdravili, až kým jej prekvapujúco neponúkol, aby s ním naspievala pesničku Ach, ta láska nebeská. Odvtedy ich spolu urobili veľa a vydali niekoľko platní.

Druhýkrát sa vydala, tentoraz za speváka Jaromíra Mayera. Ten však nezvládol, že jeho žena bola slávnejšia než on. Po krátkom manželstve sa rozviedli a neskôr aj on emigroval.

Do tretice to vyšlo – s tanečníkom Janom Kolomazníkom, ktorý je o trinásť rokov mladší. Ten jej popularitu zvláda v pohode, a keď ho niekto osloví pán Pilar, s ľadovým pokojom odpovie – volám sa Kolomazník. Keď sa brali, nedávali im šancu ani pol roka. Vraj to spolu nevydržia. No zlí proroci sa mýlili, manželstvo vydržalo dodnes. A že je mladší? „To som nikdy neriešila. Oveľa dôležitejšie je, či si rozumieme,“ konštatovala speváčka.

Život Evy Pilarovej je plný aj takých chvíľ, na ktoré nespomína rada. V osemdesiatych rokoch mala pozitívny onkologický nález a vďaka vynikajúcej súhre a spolupráci onkológov a liečiteľky sa z toho dostala. Keď už novinárom dovolí, aby sa na to spýtali, nikdy nezabudne podotknúť, že mala veľké šťastie. „Ak vám liečiteľ povie, aby ste nebrali lieky a kašľali na lekára, okamžite od neho utečte!“ Dávali jej rok a pol života. Odmietla ožarovanie, pretože sa dozvedela, že jej to môže úplne zničiť hlas. Manžel a lekári mali čo robiť, aby ju presvedčili zmeniť rozhodnutie. Vraj zabral argument, že hlas jej môže zhrubnúť, čo bude pre swing iste zaujímavé.

Vďačná je za všetko, čo v živote zažila. Šesťdesiate roky plné umeleckého vrenia vo všetkých žánroch jej umožnili spoznať veľa zaujímavých a vzácnych ľudí. Nie je zatrpknutá a plná zloby ani pre zákazy, ktoré musela rešpektovať. „Ktovie, aký by bol môj život, keby som vtedy mohla cestovať na Západ. Zarobila by som tam veľa peňazí a možno by mi úplne zničili charakter. Bohvie, aká by som bola,“ zamýšľa sa. Jediné, čo jej zostalo, je opatrnosť. Zažila mnohé sklamania, keď si o niektorých ľuďoch myslela, že sú kamaráti, a nakoniec sa dozvedela, že patrili k udavačom.

„Povedala som si, že plastiky radšej priznám, aby neboli zbytočné reči,“ šokovala už dávnejšie otvorenosťou. Hoci sa popísalo kadečo, pravda je, že si dala upraviť len viečka. „Lifting skutočne nemám, to by som mala čelo niekde navrchu hlavy. Ani pery nemám prifúknuté, veď kým si ich nenamaľujem, ani mi ich nevidieť. Mám svojho lekára a ten mi občas niečo poobšíva,“ žartuje na chúlostivú tému.

Pred pár rokmi podľahla Pilarová čaru fotografie. Pôvodne začala fotiť len tak, pre seba a vraj si už ani nepamätá, kedy jej niekto prvý raz povedal, aby urobila výstavu. Je mimoriadne zdatná pri počítači, takže digitálne fotografie si upravuje a dotvára sama. Vzťah k počítačom je prirodzený, jej jediný syn pracuje v oblasti IT a aj vnukovia sú vraj počítačoví maniaci. Doteraz mala už vyše päťdesiat výstav a toto číslo určite ešte narastie.

Mohol ním byť niektorý z tých v Las Vegas, na ktoré ju komunisti nepustili. Lenže život jej priniesol v tomto smere obrovské prekvapenie. V roku 2006 jej zavolal organizátor festivalu v Trutnove. Treba podotknúť, že tomuto festivalu sa hovorí Východočeský Woodstock a že vznikol na undergroundových základoch.

Zdroj: zivot.azet.sk

Pre kategóriu stránku

Loading...