FÓRUM Ako pripraviť seba i naše deti o rozum

Piatok, 2014, september 5 22:00

23 0

Väčšina z nás, ktorí sme sa narodili ešte pred vpádom digitálnych technológií a zažili sme časy bez internetu a telefónov, rozlišuje dva svety. Svet reálny a svet virtuálny.

Podľa aktuálneho prieskumu agentúry TNS súčasné deti a mladí ľudia už tieto dva svety nerozlišujú, jeden prestupuje druhý a virtuálny svet zastupuje ten reálny často bez toho, aby si to uvedomili.

Prieskum Millennials+, ktorý bol realizovaný na vzorke 1500 mladých vo veku od 12 - 26 rokov tak potvrdil to, čo je evidentné už pri letmom pohľade na skupinky detí kdekoľvek na ulici, pred školou či v autobuse.

Ak sa stretne skupina piatich mladých ľudí, minimálne traja z nich držia v ruke smartfóny a vedú dva­­-tri súbežné rozhovory s ďalšími, ktorí sú možno v tej chvíli na koncerte, v škole a v autobuse a zároveň niekde inde s inými pripojenými kamarátmi.

Počúvajú hudbu, postujú a lajkujú fotky vylepšené Instagramom, používajú rôzne utilitky, sťahujú referáty, tvoria, no nepozerajú sa jeden druhému do očí, pretože sa dívajú na displej a hladkajú svoje dotykové telefóny.

Pre našu generáciu je v tom kus neúcty, povrchnosti a nesústredenosti, pre nich životná nutnosť a samozrejmosť.

Deväťdesiatpäť percent mladých ľudí na Slovensku je na sociálnych sieťach a v priemere trávi na internete štyri hodiny denne.

Kniha Digitální demence s podtitulom Jak připravujeme sami sebe a naše deti o rozum (Host 2014) neurológa Manfreda Spitzera (1958) o tomto fenoméne hovorí a nekompromisne ho odsudzuje.

Už podľa názvov štrnástich kapitol (Škola: CTRL+C a CTRL+V namísto čtení a psaní, Multitasking: Narušená pozornost apod.) je názor pána Spitzera na digitálne technológie jasný a žiadne prekvapenie sa nekoná, no napriek tomu kniha ponúka množstvo zaujímavých faktov o fungovaní mozgu, o procese učenia, pozornosti, sústredení, teda o oblastiach, ktorým sa Spitzer ako vyštudovaný neurológ a psychiater venuje.

Vo svojej viac ako tristostranovej práci sa opiera o veľké množstvo štúdií a o vlastné vedecké zistenia, no jeho presvedčenie vychádza predovšetkým z obyčajného strachu otca o zdravý mentálny vývoj detí, ktorým je kniha venovaná.

V neurovede dlho platila dogma, že nervové bunky sú úplne vyvinuté už pri narodení, žiadne nové sa netvoria a mozog prakticky už len odumiera. Presne to sme sa učili aj my a učenie s týmto vedomím bolo dosť demotivujúce.

Spitzer vychádza z nových poznatkov, ktoré hovoria, že mozog nie je statický a jeho jediným možným osudom nie je postupná degenerácia, ale naopak, mozog je večným staveniskom, ktoré sa neustále prispôsobuje meniacim sa požiadavkám.

Čím vyššie nároky na jeho kapacitu a výkonnosť sú kladené, tým viac sa prispôsobuje a nervové spoje – synapsy – rastú. Zároveň všetko, čo sa učíme, prežívame, cítime, nad čím premýšľame, zanecháva v našom mozgu pamäťové stopy, vďaka ktorým sme schopní sa vo svete zorientovať a efektívne konať.

Podstatné však je, akým spôsobom sa učíme, ako veľmi sa duševne namáhame, sústredíme a ako hlboko sa dokážeme vnárať.

Manfred Spitzer na mnohých príkladoch a experimentoch uveriteľne dokazuje, ako internet a nadmerné používanie digitálnej techniky narúša koncentráciu, pretože umožňuje multitasking, zbavuje nás nutnosti pamätať si, pretože všetko sa dá niekde uložiť a vygoogliť, oslabuje schopnosť vcítiť sa, pretože emócie sprostredkované cez smajlíky, displej a reproduktor sú výrazne oklieštené a spološtené.

Rýchlo sa striedajúce obrazy a zvuky vedú k poruchám pozornosti a nervozite už u najmenších detí a obrovské množstvo valiacich sa informácií všetkého druhu zase k povrchnosti.

Mozog jednoducho nie je schopný absorbovať a efektívne spracovať všetku tú obrazovú a zvukovú vatu.

Anonymita internetu a sociálnych sietí a hranie agresívnych počítačových hier zvádza zas na také druhy konania, na ktoré by si predtým ľudia netrúfli a ktoré siahajú od obyčajného predstierania, že sme iní – lepší, krajší, úspešnejší - ako v skutočnosti sme, až po kyberšikanu, agresívne slovné útoky alebo kopírovanie diplomových prác.

Kým Spitzer vidí príčinu v prehnanom používaní digitálnych technológií, český geológ a publicista Václav Cílek v prezamestnanej a často nekompletnej rodine, kde nie je čas na čítanie, učenie, spievanie riekaniek a obyčajné rozhovory. To všetko digitálne technlógie vedia veľmi jednoducho a zábavne napodobniť, nie však nahradiť.

Zdroj: s.sme.sk

Pre kategóriu stránku

Loading...