EÚ nariadila nové sankcie, Rusi sú v najvyššej bojovej pohotovosti

Piatok, 2014, september 12 4:24

6 0

EÚ nariadila nové sankcie, Rusi sú v najvyššej bojovej pohotovosti

Úradný vestník EÚ zverejnil dnes nový balík ekonomických sankcií proti Ruskej federácii, čím automaticky nadobudli platnosť.

Nové nariadenie z Bruselu zakazuje subjektom EÚ kupovať dlžobné úpisy s 30- a viacdňovou splatnosťou, poskytovať úvery alebo ponúkať finančné služby pre päť veľkých ruských bánk, tri ropné koncerny a tri zbrojárske spoločností.

Banky, ktoré už boli postihnuté sankciami z júla na 90-dňové dlhopisy, sú Gazprombank, Rosselchozbank, Sberbank, VEB a VTB.

Sankcionované ropné firmy sú Rosnefť, Transnefť a Gazprom Nefť. V obrannom rezorte sa reštrikcie týkajú spoločností Oboronprom, United Aircraft Corporation (OAK) a Uralvagonzavod.

Rozšírené sankcie, ktoré vstupujú do platnosti, zároveň blokujú obchodovanie s tovarmi dvojakého využitia, ktoré sú uplatniteľné tak v civilnom, ako aj zbrojárskom odvetví. Sankcie tohto druhu postihli osem zbrojárskych a technologických firiem: Almaz-Antey, Bazalt, Chemkompozit, Kalašnikov, Sirius, Stankoinstrument, Technologiju Mašinostrojenija a Vysokotočnije Kompleksi.

Nový balík sankcií okrem iného zakazuje subjektom z EÚ poskytovať služby pre ruský hĺbkový podmorský výskum a ťažbu, prieskum a ťažbu v arktickej oblasti a prieskum a ťažbu bridlicového plynu. Do sféry zákazu patrí podpora ťažby, testovania, logistické a doplnkové služby či poskytovanie špeciálnych plavidiel.

Sankcie postihnú aj 24 ďalších osôb, čím sa na "čiernom zozname" EÚ ocitlo už 119 ľudí. Sú medzi nimi predstavitelia samozvanej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a Krymského polostrova, ktorý sa na jar na základe - podľa Kyjeva a Západu sporného - referenda stal súčasťou Ruskej federácie.

V súlade so sankciami zverejnenými v úradnom vestníku EÚ sa zmrazujú zahraničné účty viacerých ruských predstaviteľov, ktorých postihne aj zákaz vstupu na územie EÚ.

Tieto reštrikcie sa týkajú aj podpredsedu Štátnej dumy Igora Lebedeva, poslanca Vladimira Žirinovského či Sergeja Čemezova, blízkeho druha prezidenta Vladimira Putina ešte z čias jeho pobytu vo východnom Nemecku, kde pôsobil ako agent sovietskej tajnej služby KGB.

Na zozname sa objavilo aj meno ruského generálmajora Alexeja Naumeca. Podľa internetového denníka EUobserver je Naumec veliteľom 76. výsadkovej divízie, ktorá bola zapojená do vojenských akcií na území Ukrajiny.

Z politickej sféry sa na zoznam sankcií dostal aj gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorbiov a ďalší dvaja podpredsedovia Štátnej dumy, Vladimir Vasiliev a Ivan Meľnikov.

Spojené štáty v piatok prijali ďalší balík sankcií voči Rusku za jeho agresiu na Ukrajine. Sankcie sa opäť dotýkajú ropného a obranného priemyslu a obmedzujú obchodovanie s ruskými bankami. Spojené štáty rozšírili sankcie v deň, keď tak urobila aj Európska únia. „Tieto kroky podčiarkujú odpor medzinárodného spoločenstva k ruskej agresii,“ povedal minister financií Jack Lew s tým, že ekonomická a diplomatická izolácia Ruska potrvá až do jej ukončenia.

Washington nové sankcie zruší v prípade, že sa ruskí vojaci stiahnu z Ukrajiny. Opatrenia po prvý raz zasiahnu aj najväčšiu banku Sberbank ako aj ďalších päť ruských bánk, s ktorými nesmú americké spoločnosti i jednotlivci obchodovať.

Takýto zákaz platí aj vo vzťahu k piatim technologickým spoločnostiam vrátane konglomerátu Rostec. V ropnom priemysle sa obmedzenia týkajú firiem Gazprom, Gazprom Nefť, Lukoil, Surgutneftegas a Rosnefť. USA zakázali vývoz zariadení pre sankcionované spoločnosti. Spojené štáty tiež rozšírili zoznam jednotlivcov, na ktorých sa vzťahuje zákaz cestovania aj zmrazenie účtov.

Zoznam nových sankcií proti Rusku, dnes zverejnený Európskou úniou, obsahuje množstvo chýb, všimla si nemecká agentúra DPA. Do zoznamu je zaradený aj ruský ultranacionalistický politik Vladimir Žirinovskij - v anglickej verzii s údajmi, že sa "narodil 10. 6. 1964 v Eidelshteine (Ejdelštejne), v Kazachstane".

Dátum narodenia Žirinovského je však 10. jún 1946, čo znamená, že EÚ omladila najneodbytnejšiu politickú postavu Ruska o 18 rokov. Žirinovskij sa navyše narodil v Alma-Ate, hlavnom meste niekdajšieho sovietskeho Kazachstanu, ktoré bolo v roku 1993 premenované na Almaty.

Ejdelštejn je priezvisko jeho otca, ktoré Žirinovskij nosil údajne až dovtedy, kým v 60. rokoch neprijal nové meno. Ďalšia chyba sa týka Gennadija Cypkalova, ktorého v auguste vymenovali za "premiéra" samozvanej Luhanskej ľudovej republiky na východe Ukrajiny. V sankčnom zozname je uvedený v jednom prípade ako Cyplakov.

Rusko, Ukrajina a Európska únia sa dnes dohodli na odložení implementácie prelomovej dohody o zóne voľného obchodu medzi Kyjevom a 28-členným blokom. Zúčastnené strany to oznámili v spoločnom vyhlásení vydanom v Bruseli. Ukrajina a EÚ majú dohodu ratifikovať na budúci týždeň. Jej plná implementácia sa teraz odkladá na začiatok roka 2016.

Odklad realizácie dohody je podľa agentúry AP veľké víťazstvo pre Rusko, ktoré opakovane hrozilo represívnymi opatreniami proti Ukrajine v prípade, že dohoda bude ratifikovaná. Dohoda o voľnom obchode je dôležitou súčasťou dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Ukrajinou, ktorá má nadobudnúť účinnosť 1. novembra.

Rusko môže od 1. novembra zaviesť dovozné clá na ukrajinský tovar, ak Ukrajina nezoberie do úvahy jeho výhrady k asociačnej dohode s EÚ a ratifikuje ju v polovici septembra. Na tlačovej konferencii to dnes povedal ruský minister hospodárstva Alexej Uljukajev.

"Ak nás nebudú počúvať, ak naši partneri a kolegovia považujú naše argumenty za nepodstatné a nepresvedčivé, potom prijmeme vhodné ochranné opatrenia. Ak 17.-18. septembra dôjde k ratifikácii, od 1. novembra (...) budú zavedené ochranné opatrenia," citovala Uljukajeva agentúra Interfax.

Minister povedal, že návrh vyhlášky o zavedení dovozného cla na 144 produktových radov je pripravený. Tieto výrobky podľa neho tvoria asi štvrtinu tovarového obratu medzi Ruskom a Ukrajinou. Rusko plánuje zaviesť aj opatrenia týkajúce sa colnej správy.

"Budeme veľmi opatrní pokiaľ ide o pôvod tovaru, ktorý bude prechádzať z územia Ukrajiny do Ruskej federácie," konštatoval Uljukajev.

Ruské jednotky vo Východnom vojenskom okruhu boli uvedené do stavu najvyššej bojovej pohotovosti, informovalo ruské ministerstvo obrany.

"V rámci nečakanej kontroly bojaschopnosti vojska Východného vojenského okruhu vojenské útvary a jednotky vo východnom regióne Ruskej federácie ukončili realizáciu opatrení pre vstup do najvyššieho stupňa bojovej pohotovosti," citovala z vyhlásenia ministerstva agentúra RIA Novosti.

Cvičenie, ktoré sa začalo vo štvrtok, nariadil ruský prezident Vladimir Putin. Rozhodnutie najvyššieho veliteľa ruských ozbrojených síl oznámil v Moskve minister obrany Sergej Šojgu.

Súčasne s týmto vopred neavizovaným rozkazom Putin nariadil aj previerku pripravenosti celého radu ministerstiev a regionálnych vlád "na plnenie úloh v podmienkach vojnového stavu," povedal Šojgu.

V súvislosti s krízou na východe Ukrajiny vyvolávajú správy o vopred neavizovaných vojenských cvičeniach v Rusku obavy i záujem západných vojenských analytikov a politikov.

Manévre ruských jednotiek pri východných hraniciach v posledných mesiacoch vyvolali veľké znepokojenie na Západe - obáva sa totiž, že ide o prípravu invázie na územie Ukrajiny, ktorá sa od jari zmieta v ozbrojenom konflikte medzi vládnymi silami a proruskými separatistami.

Moskva tieto obavy označila pred časom za "smiešne", ale americké ministerstvo zahraničných vecí sa prostredníctvom svojej hovorkyne Jen Psakiovej vyjadrilo, že Washington bude za provokáciu považovať akékoľvek vojenské cvičenie ruskej armády.

Najbližšie veľké vojenské cvičenie ruských raketových vojsk strategického určenia a letectva sa uskutoční v polovici septembra na Altaji.

Ďalší ruský humanitárny konvoj sa už nachádza v Rostovskej oblasti neďaleko rusko-ukrajinských hraníc, informovali dnes ukrajinské médiá s odvolaním sa na Štátnu pohraničnú službu. Podľa informácií ruskej tlačovej agentúry ITAR-TASS sa vozidlá s pomocou pre občanov Luhanskej a Doneckej oblasti vydajú cez hraničný priechod Izvaryne na Ukrajinu v sobotu.

Už 22. augusta vstúpila na ukrajinské územie kolóna viac ako 260 ruských nákladných vozidiel s humanitárnou pomocou, avšak bez povolenia ukrajinskej strany a bez asistencie predstaviteľov Medzinárodného výboru Červeného kríža, ktorí niekoľko dní márne čakali na bezpečnostné záruky od všetkých strán konfliktu.

Ukrajina, ktorá to považovala za ďalšie porušenie medzinárodného práva, obvinila v nasledujúcich dňoch Rusko, že jeho kamióny odviezli pri návrate z Ukrajiny zariadenie zo strategických podnikov, resp. telá padlých ruských vojakov.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok skritizoval ako "trochu čudné" najnovšie sankcie zo strany Európskej únie a Spojených štátov. Tie Moskvu obviňujú z posielania vojakov na východnú Ukrajinu, kde prebiehajú boje medzi proruskými povstalcami a armádou riadenou z Kyjeva. Putin však tieto obvinenia opakovane odmieta a nepriamo tak urobil aj v najnovšom piatkovom prejave.

"Pokiaľ ide o odvetné opatrenia, vláda nad nimi premýšľa," povedal šéf Kremľa v tadžickom Dušanbe na stretnutí Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS), ktorej členmi sú okrem Ruska aj Čína, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Uzbekistan. "Nebudeme škodiť sami sebe," dodal bez bližšieho spresnenia. Najnovšie sankcie EÚ a USA zároveň označil za "trochu čudné".

"Keď sa situácia hýbe dopredu smerom k mierovému riešeniu, sú prijímané kroky namierené na prerušenie mierového procesu," uviedol Putin.

Zdroj: pluska.sk

Pre kategóriu stránku

Loading...