Do Benátok sa človek zamiluje ešte skôr, než ich uvidí

Utorok, 2014, september 9 14:04

3 0

Benátska esej je síce kaleidoskopom postrehov a vsuviek, ale nie je bedekerom. Predstavuje ucelený vystavaný text, ktorý treba čítať systematicky.

Písať esej alebo dokonca knihu o Benátkach je ako nosiť drevo do lesa. Cestovateľských príručiek o meste na lagúne sú tucty, od hrubých bedekrov s farebnými záložkami, kúskujúcimi mesto na segmenty kultúry, zábavy, shoppingu či kuchyne, po bezprostredné blogy turistických zasvätencov.

Ale kniha s tyrkysovou obálkou a diskrétnym titulom Benátky s podtitulom Město kanálů, paláců, umění, kurtizán, karnevalů a koček (vyd. Pulchra) tak trochu kazí zaužívaný vizuál cestovateľskej literatúry. V knihe je len zopár čiernobielych reprodukcií, takže je zrejmé, že jej „znevýhodnená viditeľnosť“ vychádza z iných parametrov.

Josef Kroutvor je jedinečný esejista, známy český umenovedec s mnohostranným, nielen kabinetným poznaním a autor mnohých beletristických a umenovedných kníh. Jeho písanie je známe detailným a akoby postranným zaostrením na tie stránky diela, ktoré súvisia s atmosférou čias a rolou, ktorú v ňom zohrávalo.

Poľahky križuje viacerými vednými odbormi v rôznych odtieňoch rozprávania, takže aj jeho „benátskou esejou“ sa nedá len listovať na rozdiel od spomínaných bedekrov, ale naozaj ju treba systematicky čítať.

Píše o umeleckých Benátkach nielen z pozície svojho fachu, ale aj preto, že je to tá najoprávnenejšia realita tohto mesta. Jeho obraz koluje po svete už v toľkých zobrazeniach a príbehoch, že nie je možné prísť do Benátok a pritom ich už nepoznať.

Esej je kaleidoskopicky vyskladaná z krátkych postrehov a historických vsuviek, ktoré jej udávajú rytmus, brániaci sa presýteniu menami a informáciami. Okrem vychádzok po chodbách slávnej benátskej akadémie a obrazov „veľkej benátskej štvorky“ Giorgiona, Tiziana, Veroneseho a Tintoretta, pripomenutím Šajloka, kupca benátskeho Othella či starnúceho spisovateľa Gustava von Aschenbacha zo Smrti v Benátkach od Thomasa Manna sú to najmä opisy ciest českých šľachticov a umelcov za benátskou kultúrou.

Najznámejšia a najromantickejšia je asi tá Karla Hynka Máchu, keď sa v roku 1834 vydal do Benátok pešky so svedectvom ilustrovaného cestovného denníka, ktorý je nielen kuriozitou v rámci jeho diela, ale predmetom vážneho literárneho výskumu.

Bol presvedčený, že „všetci prisahajú na chvály svojich reklamných cestopisov a pokladajú za nevzdelaného hlupáka, kto si dovolí byť inej mienky“. Zbierku noviel pod názvom Itália vydal v Turčianskom Sv. Martine v roku 1931!

Zdroj: s.sme.sk

Pre kategóriu stránku

Loading...