Bolí vás počasie? Na jeho výkyvy je citlivý každý tretí človek

Štvrtok, 2014, august 21 16:00

13 0

Bolí vás počasie? Na jeho výkyvy je citlivý každý tretí človek

Vraj deväť z desiatich ľudí by nedokázalo nadhodiť ani jednoduchú konverzáciu, keby počasie nevystrájalo. A toto leto mu to teda ide. Búrky, prívalové dažde, chlad. I policajní experti pripúšťajú, že skazené leto mohlo urýchliť viacero rodinných tragédií. Nad hlavou celé dni tmavé nebo, dážď, hmla, vlhko, nijaké slnko. Niekomu netreba veľa a zostane vykoľajený. Zahaprovala psychika a dospelý syn zaútočil na otca, iný na matku, niekoľko mužov na svoje dlhoročné partnerky, kamarát na suseda, labilná matka na vlastné dieťa... Počasie dokáže ovplyvniť až dvesto ochorení. Dokonca i tie najvážnejšie. Také, ktoré driemu hlboko v ľudskej duši. „Je to dokázané. Sme súčasťou prírodného prostredia. Tvoríme s ním jednotu a akékoľvek zmeny v prostredí sa na nás spätne prejavujú,“ upozorňuje biometeorologička RNDr. Zlata Čabajová, CSc. Aj lekári na pohotovosti vedia svoje – sú dni, keď môžu piť kávu a vyložiť si nohy na stôl a čítať noviny. A dni, keď nestíhajú zošívať dorezané a domlátené ruky mäsiarov, sústružníkov a murárov. Záchranárskym sanitkám sa vtedy ani neoplatí vypínať majáky a cúvať do garáží. Bez oddychu vyrážajú k pacientom so srdcovo-cievnymi a dýchacími ťažkosťami. Samo osebe však počasie nevyvoláva nijakú vážnu chorobu. „Ľudské telo sa so zmenami dokáže vyrovnať. Odpovedá na vonkajšie výzvy a prispôsobuje sa. Inak by sme neprežili,“ objasňuje odborníčka na meteosenzitivitu. Niekomu to ide ľahšie, niekomu ťažšie. „Za určitých okolností môže prispôsobovanie organizmus mimoriadne zaťažovať. Najmä, ak nie ste v dobrej psychickej a fyzickej kondícii, máte narušený režim práce a odpočinku, viac rokov alebo ste jednoducho vyčerpaní,“ vysvetľuje Zlata Čabajová.

Vraj deväť z desiatich ľudí by nedokázalo nadhodiť ani jednoduchú konverzáciu, keby počasie nevystrájalo. A toto leto mu to teda ide. Búrky, prívalové dažde, chlad. I policajní experti pripúšťajú, že skazené leto mohlo urýchliť viacero rodinných tragédií. Nad hlavou celé dni tmavé nebo, dážď, hmla, vlhko, nijaké slnko. Niekomu netreba veľa a zostane vykoľajený. Zahaprovala psychika a dospelý syn zaútočil na otca, iný na matku, niekoľko mužov na svoje dlhoročné partnerky, kamarát na suseda, labilná matka na vlastné dieťa... Počasie dokáže ovplyvniť až dvesto ochorení. Dokonca i tie najvážnejšie. Také, ktoré driemu hlboko v ľudskej duši. „Je to dokázané. Sme súčasťou prírodného prostredia. Tvoríme s ním jednotu a akékoľvek zmeny v prostredí sa na nás spätne prejavujú,“ upozorňuje biometeorologička RNDr. Zlata Čabajová, CSc.

Pri určitých typoch počasia sa niektoré ochorenia vyskytujú častejšie alebo majú komplikovanejší priebeh. Vrtochy počasia sú mimoriadne nepríjemné pre ľudí so srdcovo-cievnymi a nervovými chorobami, s ťažkosťami pohybového a dýchacieho systému, pre astmatikov, epileptikov, ľudí s poruchami krvného tlaku, zažívacieho traktu, so psychickými poruchami, s alergiami i pre tých, ktorí sa práve liečia z infekcií alebo zo zápalových ochorení. Na počasie reaguje celý imunitný systém. V každej populácii citlivo reaguje na zmeny najmenej tretina, ale možno až sedemdesiatpäť percent ľudí! Počasie dokáže ovplyvniť aj glaukóm, zelený očný zákal. Niektoré typy vetra tak nepriaznivo ovplyvňujú psychické ochorenia, že vás môžu dohnať až na pokraj šialenstva. Našťastie, fön, suchý vietor, ktorý je známy touto vlastnosťou, zaveje od Álp na Slovensko len občas. A nedostane sa ďalej než po Záhorie. Atmosférické fronty možno spúšťajú pôrody a zlá správa je, že aj predčasné. Tma, chlad a nedostatok svetla údajne zvádzajú i k riskantným investíciám a lotériám. Ale je to aj naopak: Aký máte pocit, keď sa zobudíte bez zvyčajnej bolesti v kĺboch? Napadne vám, že za úľavu vďačíte vydarenému dňu za oknom? Možno skôr uveríte, že odteraz to už bude váš zvyčajný stav a reuma či artróza je navždy preč. No až vás každý krok opäť zabolí a šťavnato si zanadávate na počasie, pravda bude skôr taká, že práve ono vám urobilo láskavosť a na chvíľu stlmilo chronickú bolesť zapálených kĺbov a zodratých chrupaviek.

Pri určitých typoch počasia sa niektoré ochorenia vyskytujú častejšie alebo majú komplikovanejší priebeh. Vrtochy počasia sú mimoriadne nepríjemné pre ľudí so srdcovo-cievnymi a nervovými chorobami, s ťažkosťami pohybového a dýchacieho systému, pre astmatikov, epileptikov, ľudí s poruchami krvného tlaku, zažívacieho traktu, so psychickými poruchami, s alergiami i pre tých, ktorí sa práve liečia z infekcií alebo zo zápalových ochorení. Na počasie reaguje celý imunitný systém.

V každej populácii citlivo reaguje na zmeny najmenej tretina, ale možno až sedemdesiatpäť percent ľudí! Počasie dokáže ovplyvniť aj glaukóm, zelený očný zákal. Niektoré typy vetra tak nepriaznivo ovplyvňujú psychické ochorenia, že vás môžu dohnať až na pokraj šialenstva. Našťastie, fön, suchý vietor, ktorý je známy touto vlastnosťou, zaveje od Álp na Slovensko len občas. A nedostane sa ďalej než po Záhorie. Atmosférické fronty možno spúšťajú pôrody a zlá správa je, že aj predčasné. Tma, chlad a nedostatok svetla údajne zvádzajú i k riskantným investíciám a lotériám.

Jar je nebezpečná práve pre nepredvídateľné výkyvy. Videli ste už rozkvitnutý zlatý dážď a z neho nádherné ľadové cencúle? Alebo rozkvitnuté marhule obsypané snehom? Kým sa zima nadobro stratí, dovolí si viacero studených návratov. Tieto teplotné skoky znášame najhoršie. „Marec, poberaj sa starec – to nie je len najznámejšia slovenská pranostika. Na konci zimy zomiera najviac starých ľudí. Nemajú už sily na regeneráciu ani na náležitú odpoveď na negatívne vplyvy počasia. Zo dňa na deň sa zmení neraz o desať stupňov aj viac. Nečakané striedanie prílevu teplého a opäť ľadového vzduchu je veľmi zlé,“ potvrdzuje biometeorologička RNDr. Zlata Čabajová, CSc. Telo má po zime úbytok vitamínov a minerálov a treba ich doplniť. Adaptačné mechanizmy majú oslabené aj mladšie ročníky. K jari patrí únava, nižšia výkonnosť, dýchacie ťažkosti.

Druhá najnáročnejšia je jeseň. Úbytok slnečného svitu znásobuje výskyt depresií a smútkov. „Zasa sa hlásia bolesti kĺbov, reumatické ochorenia i zažívacie ťažkosti. Zvyčajné inverzie, keď je pekne vo vyšších polohách, ale nie v nížinách, sú živnou pôdou pre mikroorganizmy. Nastupujú aj dýchacie ťažkosti. Pod inverznou vrstvou sa hromadia nečistoty biologického i chemického pôvodu. Ľahko sa dostanú do organizmu, ak je chladným sychravým počasím oslabená nosová sliznica a sliznica dýchacích ciest,“ pripomína Zlata Čabajová. Štatistiky nepustia. Od mája do augusta je úmrtnosť najnižšia. Najvyššia je vždy v zlomových mesiacoch – pri prechode zo zimy do jari a potom pri prechode z jesene do zimy.

Akýkoľvek náhly výkyv počasia, kedykoľvek v priebehu roka, však úmrtnosť zvyšuje. A rovnako všetky typy chorobnosti. Aj dopravné nehody. „Šoféri si ani nemusia uvedomovať svoju duševnú nepohodu, prípadne sa sústreďujú na svoje fyzické zdravotné ťažkosti a venujú im viac pozornosti než dopravnej situácii a vedeniu auta. Hrozia spomalené a nepresné reakcie. Dokonca i mikrospánok,“ varuje špecialistka na sledovanie meteosenzitivity.

Zima môže byť dlhá a pomerne tuhá a nemusíte sa jej hneď báť. Dôležitá je stálosť počasia. „Veľmi nízke teploty môžu vyčerpávať organizmus, vplývajú na zúženie ciev, na celý srdcovo-cievny systém, zvýšenie krvného tlaku a anginózne bolesti. Nebezpečné sú opäť prudké prechody z tepla do mrazu. Celých päť rokov sme v minulosti venovali výskumu vzťahu medzi počasím a srdcovým infarktom. Je to veľmi zložité, no akútnym infarktom myokardu sú najväčšmi ohrození muži, v zime, v pondelok ráno,“ prekvapuje biometeorologička. Nechce sa im ísť do práce po víkendovej pohode? „Určite zohráva svoje stres. Aj choroby, ktoré už mali a rozvíjali ďalej. No výskum sme robili spolu s lekárom a on tento jav pripisoval zúženiu ciev v dôsledku rázneho prechodu z vyhriateho interiéru do mrazivého počasia,“ spresňuje. A je tu ešte jedna zvláštnosť: zatiaľ čo mnohí muži svoj studený pondelkový infarkt zvládnu, zotavia sa a po čase prekonajú ďalší, niektorí dokonca i tretí, ženy vo vyššom veku dostanú infarkt len raz a je smrteľný... V zime sú nebezpečné príliš silné mrazy a prudký prechod z tepla do chladu. Organizmus dostáva šok. Už v starej Číne vedeli, že veľký chlad škodí pľúcam, vietor pečeni a vlhko slezine. A hoci sucho ubližuje obličkám a veľké teplo srdcu, leto je pre mnohých najlepšie obdobie v roku. Príde ešte nejaké?

Ozaj teplé leto dáva šancu na psychickú pohodu a niektoré fyzické komplikácie. No stojí za to! I Klaudia sa naň vždy teší. Veľmi, veľmi dlho vopred. A, samozrejme, iba teoreticky. Predstavuje si, čo všetko stihne, kam vylezie, čo si pozrie. Keď teplo konečne príde, ovalí ju dusno a s ním únava, chvíľami až pocity závratov. V hlave má každý deň plán, ako v práci všetko svižne vybaví a vypadne čo najskôr, aby si užila krásny dlhý večer, prípadne ešte aj vodu a kúsok slnka. No povinnosti na ňu akosi padajú. V horúčave sa nesústredí, stále odbieha, akoby tak mohla chytiť utekajúcu energiu a pozornosť alebo naopak, niekedy aj počas letných dní zaspáva nad počítačom. V skutočnosti pracuje hlavne skoro ráno alebo až neskoro večer. Keď nápor tepla poľaví a vystriedajú ho na celé týždne dažde, v Klaudii sa hromadí zlosť a bolí ju hlava. Znova nestíha, čo si naplánuje. Vždy sa smiala mame, keď leto prežívala podobne. Teraz sú na tom obe rovnako. „Väčšina ľudí sa najväčšmi z celého roka teší na letné mesiace. Ale niekedy to preháňame. Pekné dni zvádzajú na toľké aktivity, že máte až depresiu z toho, koľko toho nedokážete stihnúť,“ varuje Zlata Čabajová. V lete sa najťažšie znáša kombinácia vysokých teplôt, bezvetria a vlhka. „Je to logické. Prilepší sa azda len kĺbom,“ potvrdzuje biometeorologička. Darmo máte plnú hlavu plánov, napokon vám bude robiť spoločnosť migréna alebo ospanlivosť, litre kávy a otázky, kam sa podela vaša skvelá pracovná disciplína a zvyčajná pohotovosť. Sanitky so sirénou uháňajú hlavne k ľuďom, ktorí kolabujú na ulici. „Obzvlášť zaťažujúce je dusno. Je to teplo, vlhko a bezvetrie. A nemusí byť hneď štyridsať stupňov Celzia. Stačí aj dvadsaťdeväť. Pri vysokej vzdušnej vlhkosti sa pot nemá kam odparovať a organizmus sa nevie ochladzovať. Pred dusnom sa nedá utiecť. Môžete ísť do vody, ale vyjdete von a opäť je to ten istý dusný sparný vzduch. Preťažené telo necíti úľavu,“ ozrejmuje odborníčka. Keď je dusno, nad pokožkou sa drží tenká, polcentimetrová vrstva vzduchu nasýtená vodnými parami a nedokáže prijať ďalšie. Čakáte na pohyb vánku ako na hotový zázrak. Aj najmenší vetrík je osviežujúci dar, lebo odfúkne vzduch presýtený parami a dovolí telu vypustiť ďalší pot.

Ozaj teplé leto dáva šancu na psychickú pohodu a niektoré fyzické komplikácie. No stojí za to! I Klaudia sa naň vždy teší. Veľmi, veľmi dlho vopred. A, samozrejme, iba teoreticky. Predstavuje si, čo všetko stihne, kam vylezie, čo si pozrie. Keď teplo konečne príde, ovalí ju dusno a s ním únava, chvíľami až pocity závratov. V hlave má každý deň plán, ako v práci všetko svižne vybaví a vypadne čo najskôr, aby si užila krásny dlhý večer, prípadne ešte aj vodu a kúsok slnka. No povinnosti na ňu akosi padajú. V horúčave sa nesústredí, stále odbieha, akoby tak mohla chytiť utekajúcu energiu a pozornosť alebo naopak, niekedy aj počas letných dní zaspáva nad počítačom. V skutočnosti pracuje hlavne skoro ráno alebo až neskoro večer. Keď nápor tepla poľaví a vystriedajú ho na celé týždne dažde, v Klaudii sa hromadí zlosť a bolí ju hlava. Znova nestíha, čo si naplánuje. Vždy sa smiala mame, keď leto prežívala podobne. Teraz sú na tom obe rovnako. „Väčšina ľudí sa najväčšmi z celého roka teší na letné mesiace. Ale niekedy to preháňame. Pekné dni zvádzajú na toľké aktivity, že máte až depresiu z toho, koľko toho nedokážete stihnúť,“ varuje Zlata Čabajová.

V lete sa najťažšie znáša kombinácia vysokých teplôt, bezvetria a vlhka. „Je to logické. Prilepší sa azda len kĺbom,“ potvrdzuje biometeorologička. Darmo máte plnú hlavu plánov, napokon vám bude robiť spoločnosť migréna alebo ospanlivosť, litre kávy a otázky, kam sa podela vaša skvelá pracovná disciplína a zvyčajná pohotovosť.

Aké teplo ešte dokážeme vydržať? „Do tridsať stupňov Celzia, jasno, vánok ani netreba, pokiaľ nie je vzduch príliš nasýtený vodnými parami. Nezaškodí ani dážď v prijateľnej miere. Ak horúčavy prekročia určitú hranicu alebo trvajú veľa dní po sebe, prichádza únava z tepla. Leto dáva šancu na dobrú psychickú pohodu, no teploty nad tridsať stupňov zaťažujú. Je to však individuálne. Cítia ich hlavne srdciari a ľudia s dýchacími ťažkosťami,“ vraví RNDr. Zlata Čabajová Aj na teplo sa najlepšie adaptujú mladí a zdraví – ľudia v dobrej kondícii. I tu platí: najhoršie sú zmeny, ktoré neprichádzajú postupne. Prudké ochladenie po dobrom počasí. Prvý náraz studeného frontu. „Potom nasledujú podružné fronty, ale organizmus ich už nevníma tak vážne. Spracoval prvý šok a ďalej sa snaží prispôsobiť. A funguje to aj opačne: horúčavy teraz nastupujú rýchlo a prudko. Neotepľuje sa pomaly. Takýto prílev teplého vzduchu je tiež nápor,“ vysvetľuje odborníčka.

A čo búrky? Úzkosť, búšenie srdca, nepokoj, nervozita... Mnohí ich cítia oveľa skôr, než prvýkrát zahrmí. Petre pripomínajú dávny cisársky rez pravidelné pubertálne poznámky jej dospievajúcej dcéry a letné večery, ktoré by po náročnom dni v práci rada strávila na terase, no pre bolesť nemôže. Potom príde búrka a po nej ochladenie a už jej je všetko jasné. Jane zasa zostala boľavá predzvesť búrok ako pamiatka na dvojitú zlomeninu ruky a zápästia z lyžovačky. „Predpokladá sa vplyv atmosférikov. Je to dlhovlnné elektromagnetické vlnenie. Vzniká pri búrkach, búrkových výbojoch a šíri sa vzduchom veľmi rýchlo. Búrkový front môže byť ešte stovky kilometrov ďaleko, nemení sa teplota, vlhkosť, tlak vzduchu, vôbec nič, a ľudia to už cítia nepríjemnými bolesťami, mnohí až strachom,“ presviedča biometeorologička.

... najmä starší ľudia majú regulačné mechanizmy opotrebované, málo pružné a vekom i pribúdajúcimi chorobami sa ich odolnosť znižuje? Citlivý je každý štvrtý študent. Po tridsiatke už každý tretí človek. Medzi päťdesiatnikmi je počasie témou každého rozhovoru, pretože sa naň sťažuje každý druhý človek. Vo vyššom veku sa meteosenzitivite nevyhne skoro nikto. ... na zmeny počasia reagujú viac ženy než muži? ... na vidieku a v malých mestách žije oveľa menej ľudí citlivých na počasie než vo veľkých sídlach? Najviac ich je v priemyselne vyspelých štátoch. ... riziko akútneho infarktu myokardu sa u mužov presúva stále do nižších ročníkov? Výnimkou nie sú ani muži, ktorí ledva oslávili tridsaťpäť rokov. ... nemáte podceňovať meteosenzitivitu? Nemusíte ňou trpieť, a môžete na ňu doplatiť. Táto výstraha je zvlášť dôležitá na cestách – v zlom počasí sa mnohí šoféri horšie sústreďujú na jazdu, vy môžete mať kolíziu práve s takýmto autom! Ale pozor, aj vaše reakcie môžu byť v takejto chvíli spomalené... ... zmeny počasia spôsobujú aj takzvaný stres z počasia? Trápi najviac starších ľudí. ... Slovenské leto môže byť horúce alebo aj nie? Podľa toho, či prevláda kontinentálne alebo prímorské prúdenie. Ak prevláda kontinentálna klíma, znamená to horúce letá a chladné zimy. Trvá to zvyčajne rok alebo dva. Ak prevláda prímorské počasie, najvýstižnejšie pomenovanie preň je: zima nanič, leto nanič... ... na počasie sú citlivé aj deti? Každý štvrtý až piaty školák je meteosenzitívny. Pri prudkých výkyvoch sa triedy menia na svorku nezvládnuteľných malých bytostí. Reagujú hyperaktivitou, nesústredenosťou alebo, naopak, únavou. Učitelia nedokážu upútať ich pozornosť na prácu. Nevie sa, či prudké zmeny vnímajú i bábätká, no predpokladá sa, že škôlkari áno. ... meteosenzitivita je napriek nepríjemným prejavom normálna reakcia organizmu, ktorá prebieha ako odpoveď na vonkajší podnet? Jej prudkosť zodpovedá vášmu stavu.

Zdroj: pluska.sk

Pre kategóriu stránku

Loading...